SPOLOČNÍČKA ZÁVISŤ, SESTRA ŽIARLIVOSŤ

            Istý človek, ktorý celý svoj život bojoval s neresťou závisti a žiarlivosti, vyrozprával nasledovný príbeh: „Po smrti rodičov som ako ich jediný syn zdedil pekný majetok. Mal som dlhoročného priateľa, na ktorom som od tohto momentu začal pozorovať zhubnú moc žiarlivosti. Vždy som vedel, že je žiarlivý a závistlivý, ale nikdy by som si nemyslel, že až tak. Zmenil svoje správanie voči mne. Často tiež robil sarkastické narážky na to, že on potrebuje každý halier, nie ako ja. Náš vzťah, predtým srdečný a priateľský, sa postupne stával napätejší a chladnejší. Avšak najdôležitejšia vec, ktorú som si všimol, bola tá, ako tento človek vnútorne veľmi trpí pre svoju závisť. Neodsudzoval som ho. Videl som v ňom totiž obraz seba samého, veľmi som s ním cítil, pretože som vedel úplne presne, ako mu je...“
            Úprimné konštatovanie: „vedel som úplne presne, ako mu je...“ A naozaj, kto z nás môže povedať, že jeho sa to netýka? Kto z nás môže povedať, že je od týchto nerestí uchránený?
            Je rozdiel medzi závisťou a žiarlivosťou. Závisť sa týka vecí, ktoré iný má a ja ich nemám. Podľa definície je to vnútorná bolesť nad tým, že iný má nejakú vec, vlastnosť, postavenie či iné dobro, ktoré ja nemám. Žiarlivosť je strach o to, že ma niekto môže obrať o vec, dobro či osobu. V žiarlivosti si viem úzkostlivo chrániť to, čo mi patrí.
            Závisť a žiarlivosť má dva hlavné korene. Prvým je realita porovnávania. Odmalička nás porovnávali s inými. Niekedy sme vyšli lepšie ako ten druhý, inokedy horšie. Keď sme vyzneli lepšie, úzkostlivo sme si svoju pozíciu chránili. A naučili sme sa budovať žiarlivosť. Keď horšie, tomu druhému sme závideli. Naučili sme sa brániť svoje ego tak, že jeho sme ho ohovárali, kládli mu prekážky. Alebo ho znenávideli, prípadne sa sami vnútorne trápili.
            Druhým koreňom závisti a žiarlivosti je popletený hodnotový systém. Ak žijeme v spoločnosti, ktorá stavia na chamtivosti, pôžitkoch, túžbe po moci a uznaní, môžeme si byť istí, že sa do týchto hodnôt zamotáme. Ak je závisť výsledkom chamtivosti, žiadostivosti a pýchy, najviac ňou budú trpieť tí, ktorí si nadovšetko vážia materiálne statky, pôžitky, moc a pocty. Riešením na takúto závisť môže byť uvažovanie nad skutočnou hodnotou všetkých týchto vecí.
            Najpodstatnejšou vlastnosťou vykúpeného človeka je sloboda. Sem patrí aj sloboda od vecí, vzťahov, pôct. Slobodný človek môže mať veľa, no nezakladá si na tom. Keď si to situácia bude vyžadovať, je schopný kedykoľvek to opustiť a žiť skromne a slobodne.
            Ďalším liekom na závisť a žiarlivosť je všímanie si požehnaní, ktorých sa nám v našom živote dostáva. A vďačnosť za ne. Nič, čo v živote máme, nie je samozrejmé. No my sa príliš sústreďujeme na život druhého a jeho výhody. Zabúdame pritom, že my sami máme výhody, ktoré on nemá.
            Ak si človek nedá pozor, dlhodobá závisť a žiarlivosť môže z neho vypestovať človeka zákerného, zatrpknutého, neznesiteľného. Takým biblickým príkladom je kráľ Saul.
            Snažme sa preto byť viac vďační. Učme sa prisudzovať veciam, osobám, pozíciám pravú hodnotu. Tak sa nám môže úspešne dariť v boji so spomínanými neresťami.

Náš život je trvalý zápas, v ktorom ustavične padáme a vstávame, hrešíme a je nám odpustené, sme hriechom zraňovaní a musíme byť znovu a znovu uzdravovaní. To vždy znovu nás mnohokrát ponižuje, lebo by sme chceli byť svätí a dokonalí ľahko a rýchlo. Neexistuje však zrelosť v instantnej podobe, ani ľudská, ani duchovná.
                                                                                                                      Vojtech Kodet

                                                                         (spracované podľa homílie o. Milana Bubáka)